Svetové komoditné burzy

Autor: Marcel Vlna | 17.4.2007 o 20:34 | Karma článku: 10,94 | Prečítané:  9036x

Nazdar vospolok! Text, ktorý je uverejnený nižšie, je pre väčšinu ľudí nezaujímavý. Hovorím tam totiž o burzách. Fungujúcich, žijúcich trhoch. To je niečo, čo na Slovensku neexistuje. Iba minimum populácie si uvedomuje dôležitosť a úlohu búrz (to je strašné slovo, sorry). Aj ja som si ešte pred dvomi rokmi myslel, že burzy sú vytvorené pre strašne bohatých (aby sa mohli stať ešte bohatšími) a ja tam nemám čo hľadať. To prvé je blbosť, to druhé možno pravda.:) Ale: PRIORITNOU ÚLOHOU BURZY JE STANOVENIE CENY! Nech už obchodujeme s komoditami, akciami, dlhopismi, úrokovými mierami, menami, čímkoľvek. Mojou špecialitou sú komodity. Kvôli prudko klesajúcemu doláru a celkovému preberaniu spoločnosti z 50-ročného spánku je možné s komoditami bez problémov obchodovať aj zo Slovenska s vkladom na úrovni 5000 USD. Áno, už s toľkýmito peniazmi môžete obchodovať s ropou, zlatom, cukrom, či kukuricou. O prípadných výnosoch, či rizikách inokedy... Bývalý zamestnávateľ (spoločnosť FIMEX Capital, o.c.p., a.s.) pripravuje knihu, v ktorej budú vysvetlené základné fakty, rady pre začínajúcich investorov a návody, ako na burze zarobiť, prípadne aspoň prežiť. Takže mi dovoľte, aby som v krátkom seriáli uviedol môj príspevok do tohto diela. Nech sa páči: pozývam Vás na miesto činu - svetové komoditné burzy...

Obchodovanie s finančnými a komoditnými derivátmi prebieha na svetových finančných trhoch. Tie kľúčové sa nachádzajú v troch mestách - New York, Chicago a Londýn. Menšie komoditné burzy samozrejme nájdeme aj inde vo svete, ale „veľká trojka“ je s neohroziteľným náskokom na čele. Na týchto parketoch (a čoraz viac aj na serveroch počítačov) sa obchoduje americká ropa, ropa Brent, zlato, cukor, káva, kukurica alebo pšenica. Tieto burzy udávajú smer. Ak sa láme trend pri obchodovaní s ropou, prvá sa začne oslabovať americká Light Sweet Crude Oil obchodovaná v New Yorku na burze NYMEX. S niekoľkominútovým oneskorením zareaguje londýnsky Brent a potom to už letí všade vo svete – klesá Tokio, Dubaj, Rotterdam... Prečo je to tak? Vo svete komodít platí demokracia: pravdu má vždy väčšina. Ale pozor! Nemyslíme hráčov, pravdu má väčšina peňazí. Smer stanoví burza, na ktorej je najviac kapitálu a obchodovaných kontraktov. Tie prinášajú záujemcovia o fyzické dodávky, hedgeri, ale aj komoditné fondy a malí špekulanti. Staré porekadlo „viac hláv, viac rozumu“ prevedené do praxe. Toľkí investori v New Yorku predsa musia vedieť, čo robia! Preto sa im zvyšok sveta prispôsobí.

Krvou burzy je množstvo obchodov, ktoré sa na nej uskutoční. Ak časom získa burza v Šanghaji prvenstvo v počte vykonaných operácií s meďou, začne diktovať cenu a Londýn s New Yorkom sa budú musieť prispôsobiť. Zatiaľ to tak nie je, ale rozdiel medzi burzami sa postupne znižuje a anglofónni chlapci sa už musia mať na pozore.

Burza žije z vykonaných obchodov. Jej príjem tvoria provízie za uskutočnené transakcie, ktoré účtuje brokerom a tí ich zase účtujú klientom vo forme poplatkov. Burze je jedno, či cena rastie alebo klesá. Na jej hospodárenie to nemá vplyv. Podstatné je, aby sa vo veľkom obchodovalo. Čím viac trades, tým viac peňazí a vplyvu. Preto je prvoradou úlohou vlastníkov burzových domov prilákať a udržať na nej hráčov. V tomto smere majú najšikovnejší manažment v Chicagu. Denne sa najviac obchodov s komoditami realizuje na obilninárskej burze Chicago Board of Trade (CBOT).

Manažment tejto firmy prvý pochopil možnosti, ktoré ponúka internet. Vďaka rádovo lacnejším poplatkom pri elektronickom obchodovaní sa podarilo prilákať na burzu obrovskú masu drobných investorov. Teraz odhliadnime od faktu, že prišli nedostatočne pripravení a s nováčikovským nadšením a plnou peňaženkou sa stali ľahkým terčom ostrieľaných burzových vlkov. Podstatné je, že dostali možnosť zúčastniť sa burzového dobrodružstva. Keď poplatky za jeden obchod klesnú z 50 a viac dolárov (tak je to na živých parketoch doteraz) na 5 dolárov a menej (súčasnosť elektronických trhov na burze CBOT), pokušenie zarobiť na burze „ľahké peniaze“ otvára dvere zvedavcov. Čo takto využiť ich neskúsenosť?

Skúsme si úspešnú burzu predstaviť ako organizátora futbalovej Ligy majstrov. Existujú síce národné ligy, ale každé mužstvo túži dostať sa medzi najlepších. Prečo? Hrá sa tam najlepší šport pred zrakmi najviac divákov za najväčšie peniaze. Úspech prinesie celosvetovú slávu, zlyhanie najviac posmeškov vo vplyvných médiách. Burza má jedinú úlohu: pripraviť mužstvám (obchodníkom) podmienky na to, aby mohli podať výkon, ktorý sa bude divákom páčiť. Preto UEFA (Európska futbalová únia, organizátor Ligy majstrov) dbá na to, koľko záchodov pre vozíčkárov je na štadióne, aká je intenzita umelého osvetlenia, kvalita šatní a ozvučenia, striktne trvá na oddelení rozhodcov od zástupcov klubov a umiestnení sponzorov na reklamných mantineloch. Kvalitu zápasu však neovplyvní. To isté burza. Zakladá si na tom, aby mali všetci hráči rovnaký prístup k informáciám, snaží sa ich prilákať cenou služieb, ich dostupnosťou, rýchlosťou a likviditou. Na trh nemá žiadny vplyv.

Vo svete búrz je veľmi dôležitá povesť a tradícia. Za posledných 10 rokov prejavilo niekoľko krajín chuť vybudovať nové komoditné burzy. V tomto smere vynikajú producenti ropy, spomedzi nich najmä Iránci a Rusi. Nespokojné hlasy sa pravidelne ozvú vtedy, keď klesá hodnota dolára voči euru, libre, či jenu. V takých chvíľach sa znižujú reálne tržby pre vývozcov, ktorí platia náklady v iných menách. V júni 2006 priniesli svetové agentúry správu, že sa odkladá projekt moskovskej ropnej burzy, ktorý nariadil realizovať ruský prezident Vladimir Putin. Kupci by sa aj našli, ale ruské spoločnosti nemali nijakú ropu, ktorú by mohli na novej burze umiestniť. Celú produkciu predávali cez Londýn a New York. „Ak sa nepodarí uviesť do chodu komoditný parket zameraný na obchodovanie s ropou, pre Rusko ostane veľkým problémom zabezpečiť úplnú konvertibilitu rubľa,“ varoval internetový denník gazeta.ru.

Na burze sa malo obchodovať aj s inými surovinami. Na ne však zase vláda nenašla kupcov. Veľké nezávislé ropné spoločnosti otvorene demonštrovali nezáujem o projekt. Štátne podniky sa o burze vyjadrili pozitívnejšie, ale tiež opatrne. Analytici upozornili, že ak by mala mať burza nejaký skutočný ekonomický význam, bolo by treba, aby sa cez ňu predávali desiatky miliónov ton ropy ročne. Ak to bude len zlomok z ruskej ťažby v úctyhodnom objeme 500 miliónov ton, nemožno to pokladať za úspech. Celá snaha potichu vyprchala do prázdna.

Vo februári 2006 sa o založenie ropnej burzy pokúšali aj Iránci. Sídlo by sa nachádzalo v Teheráne a ropa sa mala obchodovať v eurách. Tento pokus sa nevydaril z rovnakých dôvodov ako v Moskve: na dobre fungujúcej burze musia byť zastúpení producenti, odberatelia aj špekulanti. Tí musia mať na danom mieste fyzicky prítomných svojich ľudí, brokerské oddelenia. Tie nevzniknú zo dňa na deň. Burza musí navyše ležať v krajine, ktorá má fungujúcu legislatívu (najlepšie západného typu), rozvinutý bankový sektor a, samozrejme, musí spĺňať prísne bezpečnostné štandardy. Aj keď sa toto všetko podarí, burza si ešte musí vybudovať dobré meno. To je minimálne záležitosť rokov, častejšie desaťročí. Burzový život je veľmi konzervatívny. Jediným príbehom úspešnej novej komoditnej burzy z poslednej dekády je Shanghai Metal Exchange. Vznikla v máji 1992 a v súčasnosti je to tretia najväčšia burza s kovmi na svete. Jej úspech je spojený so vzostupom čínskeho hospodárstva.

Koľko má taká burza zamestnancov? Tá najväčšia – CBOT – ich ku koncu roka 2006 evidovala približne 700. Tesne predtým pohltila pri akvizícii v hodnote 8 miliárd dolárov mestskú konkurenciu (CME – Chicago Mercantile Exchange), ktorá ich mala 1200. Rozdiel v počte ľudí netvorí len vyššia produktivita „obilninárov“. Na CME sa obchoduje oveľa širšia paleta titulov. Okrem komodít aj akciové indexy, meny, úrokové miery a nehnuteľnosti. Spojením týchto dvoch organizácií vznikla najväčšia svetová burza s komoditami. Takže ešte raz: synonymom veľkosti, ústretovosti voči investorom a invencie nie sú trhy s ropou, ale obilninami. Žeby víťazstvo zdravého sedliackeho rozumu?

Poďme si to zhrnúť. Prioritnou úlohou burzy nie je sprostredkovať nákup a predaj. To najlepšie dokážu samotné ťažobné spoločnosti, pestovatelia bavlny, či pšenice. Do vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi sa burza nemá prečo starať. Jej najdôležitejšou úlohou je stanoviť cenu. Keďže na parketoch sa pohybujú všetci kľúčoví hráči z daného odvetvia s najpresnejšími informáciami z terénu, ktoré môžu okamžite premietnuť do ceny, burza má jedinečné postavenie ako prostriedok na určenie trhovej hodnoty tovaru. Preto platí, že ceny komodít je veľký problém umelo nafúknuť. Na rozdiel od akcií, kde všetci hráči profitujú z rastu, kupci komodít (napr. klenotníci) majú záujem o čo najnižšiu cenu. Ich záujmy sú v priamom rozpore so záujmami predajcov a tento rozpor udržiava zdravú cenovú hladinu.

Ešte jedno dôležité upozornenie pre tých, ktorých rozčuľuje existencia burzy ako zbytočného „imperialistického nástroja“. Nevznikajú tam žiadne nové peniaze, nepadajú z neba do rúk mladým frajerom v bezchybných oblekoch. Burza je uzavretý organizmus. Každý dolár, ktorý sa jednému hráčovi podarí získať, pochádza z vrecka iného špekulanta. Ak zarobíte na rope 1000 dolárov, niekto na druhom konci sveta (alebo v susednej budove?) o rovnakú sumu práve prišiel. Uvedomte si, že v tejto globalizovanej hre pre dospelých sú vaši protihráči rozmiestnení po celom svete. Najviac z nich pochádza z USA. Ak si v duchu doby myslíte, že Američania sú iba nafúkaní, nevzdelaní a tuční somári, tak už viete ako na nich...

Hlavnými svetovými burzami komoditných derivátov sú CBOT, CME, NYMEX, COMEX, NYBOT, ICE, Euronext.liffe, LME, WCE a SHME. Skratky si vysvetlíme nižšie. Newyorské trhy sa okrem pomarančového koncentrátu vyznačujú tým, že nemajú stanovené limitné pohyby. Pri ostatných trhoch určujú burzy jednodňové bariéry podľa vlastného uváženia.

Chicago Board of Trade (CBOT)

Chicago Board of Trade (CBOT) je najväčšia burza s termínovými kontraktmi na svete. Má 1 402 plnohodnotných členov a približne 754 pridružených členov, ktorí môžu obchodovať rôzne produkty (štátne cenné papiere, rôzne indexy, obligácie a energetické produkty a samozrejme opcie na futures kontrakty) v oddelených obchodných arénach.

CBOT bola založená v roku 1848 skupinou 82 podnikateľov z Chicaga. Burza vznikla za účelom poskytnúť farmám riadny systém odbytu ich produktov. Vznik burzy umožnil producentom a odberateľom, chrániť sa pred výkyvom cien v budúcnosti. Dnes je medzinárodným obchodným miestom, kde sa obchodujú termínované kontrakty na poľnohospodárske produkty, finančné inštrumenty, drahé kovy a akciové indexy.

CBOT sa považuje za priekopníka v elektronickom obchodovaní komodít (elektronická platforma má skratku eCBOT). Najúspešnejším príbehom burzy je odlákanie špekulantov na drahé kovy z trhu COMEX v New Yorku. Ostrý nástup a najmä brutálne nízke poplatky v priebehu necelých dvoch rokov (2005-2006) spôsobili prechod väčšiny špekulantov do Chicaga. Koncom roka 2006 už platilo, že cenu zlata diktoval Stredozápad a Severovýchod sa s niekoľko sekundovým oneskorením pohol tam, kde žltý kov potlačil trh eCBOT. Neexistuje pre burza väčšia potupa ako prísť o sedem desaťročí budované postavenie (COMEX vznikol v roku 1933) v tak expresnom čase...

Chicago Mercantile Exchange (CME)

Z komodít sa tu obchodujú najmä dve skupiny – mäsá a mliečne produkty. Osobitnou kapitolou je drevo, ktoré však dosahuje tak nízku likviditu, že ho žiadnemu zodpovednému investorovi musíme zakázať. CME postupne prechádza na plne elektronickú formu obchodovania. V polovici roku 2007 malo byť zavŕšené spojenie oboch vyššie spomenutých chicagaských burzových domov. Spoločnosť CME/CBOT sa tak stane najväčšou burzou na svete. Neobchoduje iba s komoditami, ale s celým balíkom investičných príležitostí. Denný objem kontraktov – 9 miliónov kusov, ktorý predstavuje tovar v hodnote 4,2 biliónov dolárov – berie dych. Komoditný obchodník sa musí vrátiť pevne na zem a sústrediť sa na dve kľúčové položky, ktoré mu CME ponúka: hovädzie a bravčové mäso.

New York Board of Trade (NYBOT)

Burza Board of Trade of the City of New York, Inc. (NYBOT), vznikla v júni roku 1998 zlúčením Coffee, Sugar & Cocoa Exchange, Inc. (CSCE) a New York Cotton Exchange (NYCE).

NYBOT tvorí viacero oddelení, na ktorých sa obchodujú jednotlivé komodity. Tejto burze „uteká vlak“. Ako jediná operuje výlučne na živých parketoch, o elektronickom obchodovaní sa ani neuvažuje. Burza má krátke obchodovacie hodiny. Napríklad s kávou Arabica je možné pracovať iba necelých 200 minút denne (od 15:15 do 18:30 stredoeurópskeho času). Napriek – alebo možno práve vďaka tomu má NYBOT svoje čaro. Arabica je skúsenými obchodníkmi považovaná za kráľovský trh, cukor je treťou najpopulárnejšou komoditou vôbec (po kukurici a rope).

New York Mercantile Exchange (NYMEX)

New York Mercantile Exchange (NYMEX) je najväčšou fyzickou komoditnou burzou na svete. Obchodovanie v tejto inštitúcii je smerodajné pre vývoj cien energií a drahých kovov (s výnimkou zlata) na burzách po celom svete. Delí sa na dve podskupiny. V časti NYMEX sú hlavnými položkami energie – ropa Light Sweet, zemný plyn, vykurovací olej a benzín. Vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť týchto trhov (margin na zemný plyn ani v pokojnom období neklesá pod 8000 USD na kontrakt) ponúka NYMEX možnosť obchodovať energetické minikontrakty pri všetkých štyroch položkách. Minikontrakty na benzín a vykurovací olej majú zatiaľ (začiatkom roku 2007) nízku likviditu. V oddelení COMEX hrajú prím zlato, striebro, platina, paládium, meď a hliník. Rodinu vytvorili pomerne nedávno – v auguste 1994.

Najhorším momentom v dejinách burzy bol útok na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku. NYMEX sídlil v menšej veži číslo 4, ktorá mala šťastie a prežila. Obchodovanie bolo iba na štyri dni prerušené (od 11. do 14. septembra) a potom sa parket na niekoľko mesiacov presťahoval. Keďže NYBOT sa nachádzal na dvoch poschodiach jednej zo zničených dvojičiek, dočasne bol z Manhattanu presťahovaný najprv do Queensu, potom von z mesta. Do New Yorku sa vrátil až vo februári 2003, keď podpísal dohodu práve s NYMEX-om. Sú aj horšie veci ako prerobiť na burze...

Intercontinental Exchange (ICE)

Jej predchodcom so známejším zvukom bola International Petroleum Exchange (IPE). Názov zmenila v roku 2005 a momentálne je vedúcou európskou burzou energií. Obchoduje sa na nej populárna ropa Brent (okrem klasických operácií s futures kontraktmi ju investori môžu využiť pri hedgovaní cien americkej Light Sweet. Obchodovať sa dá aj cenový rozdiel – spread – medzi oboma typmi čierneho zlata), plynový a vykurovací olej, benzín, zemný plyn, uhlie a elektrina. Slovenskými odberateľmi neprávom podceňovaná je možnosť využívať fixovanie ceny zemného plynu na ICE. Obľúbenosť burzy dokumentuje vysoký objem obchodov, ktorý je potvrdením dobrého mena tejto inštitúcie. Výhodou je možnosť nepretržitého obchodovania na elektronickej burze.

Euronext.liffe (LIFFE)

Na tomto parkete sa obchodujú tri významné komodity – kakao, cukor a káva Robusta. Menej významné je obchodovanie s repkou, kukuricou a pšenicou. Špecialitou burzy je rôznosť využívaných mien. V amerických dolároch sa určujú ceny cukru a kávy Robusty. Margin v librách potrebujete na kakao a kŕmnu pšenicu. Zvyšok ponuky (repka olejná, kukurica a mlynárska pšenica) sa obchoduje v eurách.

Burza je podobne ako všetky londýnske domy plne elektronická, čo miestami spôsobuje typické komplikácie. Napríklad pri káve Robuste prichádza po vychytaní množstva ochranných „stop“ príkazov k dramatickým cenovým pohybom, miestami nad 5 percent. Je to spôsobené jednoduchým faktom – predstavte si, že na burzovom serveri sú umiestnené nákupné aj predajné pokyny. Ak niektorý hráč umiestni na burzu v jednej chvíli väčšie množstvo (stovky) nákupov za trhovú cenu, pokyny sa vypárujú v jedinej sekunde. V počítači zrazu chýbajú predajné pokyny a kým sa hráči spamätajú, cena je o 50 bodov vyššie. Vzápätí sú vychytané ochranné stopky medveďov a cena naďalej stúpa. Na „živom“ parkete by k podobnému skoku nemohlo prísť (alebo by bol podstatne pomalší), pretože živý broker dokáže pohotovo zareagovať, upozorniť klientov a postaviť sa na odpor nákupcovi.

Napriek tomu je obchodovanie na Euronext.liffe veľmi obľúbené. Klientov povzbudzujú najmä nízke vstupné marginy a dostatočná likvidita na trhoch.

London Metal Exchange (LME)

Ak vás zaujíma dianie na trhoch s priemyselnými kovmi, najvýznamnejšou adresou je pre vás práve London Metal Exchange (LME). Na tejto burze je možné obchodovať meď, klasický a recyklovaný hliník, olovo, zinok, cín, nikel, polypropylén a polyetylén.

Špecialitou trhu je zvláštna termínová špecifikácia kontraktov. Neurčuje sa pri nich kontraktný mesiac, ako to poznáme z ostatných trhov (júnová ropa, augustové zlato, septembrová kukurica). Pri nákupe kontroluje investor napríklad meď s termínom dodania o 3 (6, 9, 12) mesiacov za aktuálnu trhovú cenu. Na druhý deň drží v rukách kontrakt s termínom dodania o 2 mesiace a 30 dní. Jeho cena je vyššia alebo nižšia podľa vývoja na burze. Systém je neprehľadnejší. Ak je investorom špekulant a chce sa spomínanej medi zbaviť, môže sa stať, že o nejaký čas bude potrebovať predať kontrakt s termínom dodania napríklad o 2 mesiace a 4 dni. Zohnať kupca presne na takúto meď môže byť problém.

Ďalším je vysoká úroveň marginov a poplatkov. Marginy sa pohybujú v tisícoch dolárov, burzové poplatky 80 USD za open a close. Napriek tomu nie je LME pre slovenské firmy neznámou. Na hedgingové operácie ju využíva napríklad spoločnosť Slovalco Žiar nad Hronom.

Winnipeg Commodity Exchange (WCE)

Kanadská „dvojička“ burzy CBOT. Jej najvýznamnejším zástupcom je repka olejná, zvyšnými dvomi sú kŕmna pšenica a jačmeň. Problémom pri investovaní vo Winnipegu je nutnosť konverzie na kanadské doláre. Všetky tri komodity sa obchodujú v domácej mene. Repka má solídnu likviditu, reaguje na rovnaké podnety ako sója v Chicagu a vzhľadom na nízke investičné náklady (margin sa pohybuje v intervale 200-300 kanadských dolárov) poskytuje zaujímavé možnosti aj pre slovenských producentov tejto populárnej a perspektívnej plodiny.

Shanghai Metal Exchange (SHME)

Vznikla v roku 1992 a bleskovo sa prepracovala na pozíciu tretej najvýznamnejšej burzy s neželeznými priemyselnými kovmi na svete. Okrem rastúceho dopytu kontinentálnej Číny stojí za jej rozkvetom skutočnosť, že využíva časovú „dieru“ medzi obchodovaním na burzách v Londýne a New Yorku. Európske aj americké brokerské domy jej zatiaľ venujú minimálnu pozornosť, ale čas Východu ešte príde...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém. Nová vláda je aj preto v nedohľadne.


Už ste čítali?