1) Koľkých radikálnych muslimov kdekoľvek v Západnej Európe sa podarilo bezpečnostným zložkám zadržať potom, ako ich teroristické plány odhalila ich vlastná komunita?
2) Ako je možné, že údajného zosnovateľa parížskych útokov z novembra 2015 Salaha Abdeslama sa podarilo zadržať po 4-mesačnom skrývaní v bruselskej moslimskej štvrti Molenbeek až vďaka nezvyčajnej objednávke pizze? A predtým polícii niekoľkokrát zmizol pred nosom? Prečo belgickí občania žijúci v tejto štvrti o vrahovi medzi sebou neinformovali úrady svojej krajiny?
3) Kedy sa vo Francúzsku skončí výnimočný stav? Nie je ako „výnimočný“ v ústave definovaný preto, lebo sa využíva výnimočne? Čo bráni jeho zrušeniu?
4) Kedy a pri akej príležitosti by si boli západoeurópski politici ochotní priznať, že multikulturalizmus je rovnaká utópia ako komunizmus? Čo sa preto musí stať, koľko mŕtvych musí ostať ležať na uliciach západných miest?
5) V posledných mesiacoch sú vražedné teroristické útoky páchané prakticky výlučne ľuďmi označovanými ako Brit, Belgičan, Francúz, Nemec. Všetko sú to moslimskí imigranti druhej alebo tretej generácie, ktorí svoje nové krajiny nenávidia. Moslimovia už údajne integrovaní.
Turci s dvojitým občianstvom zo západoeurópskych krajín pomohli Erdoganovi zničiť zvyšky Ataturkovho dedičstva prácne budovaného 90 rokov. Potom ako strávili celé svoje životy v liberálnej demokracii. A teraz: ako je možné, že pri tomto vedomí nie je okamžite zastavená súčasná moslimská imigrácia z Afriky a Blízkeho Východu? Keď vidíme, že 50-ročná snaha o intergráciu zlyhala? Keď vidíme že tureckí Turci volia výrazne „západnejšie“ ako tí európski? Kto si toto berie na zodpovednosť? Súčasní imigranti budú mať šance na uplatnenie oveľa horšie ako tí zo 60-tych a 70-tych rokov. Práce je menej a vyžaduje kvalitné vzdelanie. Každé väčšie mesto má moslimskú štvrť, ktorá bude v spolupráci s imámom plateným Tureckom, Katarom alebo Saudskou Arábiou a kázajúcim v arabčine akýkoľvek pokus o integráciu brzdiť. Dôsledkom bude, že tí teraz prichádzajúci sa radikalizujú oveľa skôr. V podstate nemajú inú šancu, za vinu im to nedávam. Ale PREČO to naši politickí lídri nevidia? Čo očakávajú, že sa stane? Že Afgánci – kde bol naposledy mier keď Apollo lietalo na Mesiac, Iračania – so svojím Saddámom potieraným konfesno-etnickým násilím, Sudánčania, Somálčania alebo Eritrejčania sa niekedy prispôsobia životu v Európe? Že sa budú ako mladí učiť a v dospelosti pracovať aspoň 8 hodín denne ako my? To snáď preboha nie. Ako teda nazvať politika, ktorý toto všetko vie a napriek tomu nič nerobí? Pre mňa je to vlastizradca.
6) Ako je možné, že jeden z argumentov proti zvoleniu Marine Le Pen prezidentkou vo Francúzsku je, že to vydráždi miestnych moslimov a spôsobí ďalšie nepokoje? K islamu sa v tejto krajine hlási 7,5% populácie. Tejto menšine sa majú ostatní prispôsobovať a neprovokovať. Ako nazvať krajinu, kde sa viac ako 90% ľudí bojí svojej menšiny? Okrem toho, že je to nedemokratické, je to hlavne zbabelé.
7) Na záver jeden vlastný názor. Obyvatelia Západnej Európy sa stále na moslimov pozerajú cez vlastnú optiku. Myslia si, že uvažujú rovnako, že majú rovnaké túžby a ciele ako oni. Niektorí áno. Ale dejiny netvorí veľká mlčiaca väčšina, ale odhodlaná menšina. Nemci, Francúzi, Švédi, Belgičania si stále myslia, že tá súčasná bláznivá teroristická vlna raz skončí. Že sa ich noví susedia proste polepšia a všetko bude zase dobré. Viete, koho tým pripomínajú? Nemeckých židov v roku 1938. Na rozdiel od židov veľká časť z nich prežije. Ale len preto, lebo sa islamu nakoniec dobrovoľne podvolia.
Čakám, kým sa moja civilizácia konečne preberie a bude zase hodná svojho slávneho mena.
