Je ropa drahá? Áno, ale iba pre Američanov, Slovensku to neprekáža

Autor: Marcel Vlna | 22.1.2008 o 13:49 | Karma článku: 6,61 | Prečítané:  1841x

Tento článok bol uverejnený v aktuálnom čísle týždenníka .týždeň. Keďže si ho nie každý čitateľ SME kupuje a nie každý ho miluje, uverejňujem ho aj na blogu. Privítam akýkoľvek postreh, ktorý bude k veci a rád s ním budem v diskusii polemizovať. Zároveň sa ospravedlňujem za absenciu interpunkčných znamienok, článok som písal na počítači, ktorý nemal slovenský font... Príjemnú zábavu. Autor musí hneď v úvode čitateľa upozorniť, že článok nepredstavuje investičné odporúčanie na obchodovanie s ropou. Nedozvie sa zaručené informácie, kde sa bude nachádzať cena ropy v závere roka, alebo nebodaj v januári 2010. Prognózovať vývoj na komoditných trhoch si okrem intuície vyžaduje výnimočne sviežu myseľ a fantáziu na úrovni Isaaca Asimova. Ale o malú exkurziu do tejto oblasti sa pokúsit môžeme.

Na úvod rekapitulácia. Informacie o cenach ropy si našli miesto v spravodajstve, a tak väčšina ľudí vie, že nedavno padla hranica 100 dolárov za barel americkej ľahkej ropy. O prelomení mýtickej urovne vie každý. No o tom, že cena sa nad stovkou zdržala len necelú polhodinu (stále platné maximum z 3. januára je 100,09 USD/barel), v ďalších dňoch prudko klesala a osem dní po rekorde (piatok 11. januára, uzávierka - v utorok 22. januára dopoludnia spadla cena až k 86 USD za barel - aktuálna poznámka autora) uzatváral rovnaký kontrakt o takmer 8 bodov nizsie už vie iba málokto.Este vyraznejsie ako ceny energii stupaju ceny kovov a polnohospodarskych komodit. O tom vie vdaka rastu cien potravin a bdelemu oku politikov takisto kazdy. No dobre, cena vsetkych komodit ide hore, poviete si. Takze vsetko bude zase drahsie. Ano, ale iba ak platite v dolaroch.

Cena komodit rastie. Ale hlavne v $

Hlavnou pricinou vzostupu cien komodit bol a je americky dolar. Jeho kurz voci euru sa minuly rok oslabil na historicke minima tesne pod urovnou 150 centov za jedno euro. Dovody? Zjednodusene: od juna 2006 dolar prestal dostavat “doping” od americkej centralnej banky, ktora skoncila so zvysovanim urokovych sadzieb. Vyssie uroky brzdili inflaciu a prinasali profit z bezpecnych statnych dlhopisov, ktore boli atraktivne aj pre zahranicnych investorov. Ti nakupovali dolare a udrziavali kurz v rovnovahe.Lenze rast urokov nema na ekonomiku len pozitivne dopady. Zaroven zvysoval hypotekarne splatky a v auguste 2007 sa problem prevalil ako neschopnost menej bonitnych klientov splacat hypoteky. Bankam ostali v rukach nelikvidne nehnutelnosti, odpisovali obrovske straty a rozdavali manazerom “zlate padaky”. Burzy sa otriasli, centralne banky zacali pumpovat do ekonomik dalsie peniaze. Sef tej americkej - Ben Bernanke – naposledy 11. januara upozornil na pripravenost FED-u dalej znizovat urokove sadzby.

Pre dolar to znamena nebezpecenstvo dalsieho oslabovania, zvlast v situacii, ked eurozona sadzby zvysuje. Premietnute do dosledkov: aj ked cena komodit rastie, zdrazovanie v Europe nie je nevyhnutne. Komodity sa obchoduju v dolaroch a horibilne ceny v tejto mene este nemusia znamenat problem pre krajiny, ktore ho nepouzivaju.

Dokazy prinasa nasledujuca tabulka: 

Datum Cena ropy Cena benzinu Kurzy mien Minulost v dnesnych cenach
NYMEX Rotterdam ropa benzin
(USD/b) SKK/l EUR/USD USD/SKK USD/b(EUR) USD/b(SKK) SKK/l
9.1.2004 34.31 7.72 1.2769 32.026 39.55 48.29 10.86
7.1.2005 45.43 8.31 1.3177 29.375 50.75 58.64 10.73
6.1.2006 64.21 13.66 1.2102 31.123 78.10 87.82 18.68
7.7.2006 74.09 17.48 1.2743 30.170 85.58 98.23 23.17
5.1.2007 56.31 9.51 1.3137 26.325 63.10 65.14 11.01
29.6.2007 70.68 13.55 1.3461 25.265 77.29 78.47 15.04
8.1.2008 96.33 14.17 1.4720 22.756 96.33 96.33 14.17

Co z nej vyplyva? Niekolko zaujimavych faktov.

  1. vzhladom na menovy vyvoj sme uz podobne drahu ropu zazili. Spomina si niekto na konflikt medzi Izraelom a Hizballahom v lete 2006? Zo slovenskeho pohladu boli na programe dna napady cerstveho premiera, v tom case bojovnika proti vysokym cenam pohonnych hmot (regulacia cien, znizenie spotrebnych dani, dohoda so Slovnaftom – nic z toho napokon vlada nenavrhla a odviezla sa na poklese cien ropy a posilnovani koruny). V sucasnych cenach to bolo takmer 100 dolarov za barel.
  2. cena benzinu nestupa takym tempom ako cena ropy. Dalsi paradox, ktory je z lavicoveho pohladu horsie pochopitelny. Hoci cena ropy je v porovnani s julom 2006 vyssia o stvrtinu, benzin je drahsi iba o 7.5 percenta. To znamena, ze nenasytne petrochemicke spolocnosti si znizili marze. Tie samozrejme aj tak ostavaju vysoke (napr. ExxonMobil dosiahol len v tretom stvrtroku 2007 zisk 9.4 mld. dolarov), takze ako terc kritiky su rafinerky nadalej k dispozicii.
  3. potrebujeme euro az tak urgentne? Slovenska koruna tlmi dopad rastucich cien energii na hospodarstvo. To vieme. Zaroven vsak plati, ze ho tlmi lepsie ako euro. Len pocas trvania Ficovej vlady sa koruna voci dolaru zhodnotila o takmer 25 percent, euro v rovnakom case “iba” o 15 percent. Slovenska ekonomika rastie rychlejsie ako eurozona a koruna ma predpoklady na dalsie zhodnocovanie. Pre lepsiu ilustraciu: keby sme vstupili do eurozony s nastupom novej vlady (jul 2006, konverzny kurz 38.50), liter Naturalu by dnes nestal 115 eurocentov (prepocet podla aktualneho kurzu koruny), ale 120 eurocentov. To je 1 euro za kazdych 20 litrov, ktore by sme skladali na oltar rychleho prijatia novej meny. O tieto peniaze by sme kazdy den prichadzali. Za jedenapol roka by z toho bol pekny balik... Je iba zasluhou sily slovenskej koruny, ze platime menej. Tento argument ponukam do diskusie o vyhodach a nevyhodach prijatia eura.
  4. dane. Otrepany fakt, ktory treba neustale pripominat. Ako je z tabulky zrejme, liter benzinu na burze v Rotterdame stoji 14,20 korun... Ano, naozaj tolko. Pravda, bez marzi, ktore sa nazberaju cestou z rafinerie do nadrze. Tie na Slovensku dosahuju 2-5 korun na liter. Kde je zvysok? Pri cene 38,80 SKK/l odchadza priamo do statneho rozpoctu 21.20 korun. Z kazdeho tankovania za tisicku je to 548 korun.

Zaver? Oslabovanie dolara voci korune sposobilo, ze narast cien ropy ani do vysky 100 dolarov za barel neohrozuje slovenske hospodarstvo. Koruna sa vsak zhodnocuje rychlejsie ako euro. Fakty hovoria jasnou recou: kym v juli 2006 Slovaci tankovali liter benzinu za 42.50 SKK a Nemci za okruhlych 140 eurocentov, v sucasnosti je to u nas 38.80 a v Nemecku 138.60. To vsetko pri ovela vyssich cenach ropy. Rozdiel je zrejmy.

Doteraz sme hovorili fakty, dalej sa pokusime o prognozy a uvahy. Realne problemy by nastali pri cenach paliv nad 50 korun za liter. Aby k takemu niecomu doslo (pri nezmenenych daniach a sucasnom kurze dolara), cena benzinu by na burzach musela stupnut k 360 centom za galon. To by znamenalo narast o 50 percent oproti sucasnemu stavu a ceny ropy nad 135 dolarov za barel! Az vtedy nam zacne tiect do topanok.

Who is who vo svete ropy

V prvom rade si musime uvedomit, aka je situacia na trhu s ropou v sucasnosti. Na strane spotrebitelov stoja krajiny Zapadu, Japonsko a Juzna Korea, ku ktorym sa postupne pridava Cina, India a ostatni tigri z juhovychodnej Azie. Az na Cinu su to bez vynimky staty, kde je nastolena demokracia a ktore maju so Zapadom priatelske vztahy.

Na strane predajcov je situacia uplne ina. Najvacsim cistym exporterom ropy je Saudska Arabia, nasledovana Ruskom. Za tymito gigantmi je velka priepast, za ktorou sa sformovala trojica Norsko, Iran a Spojene arabske emiraty (SAE). V skupine strnastich krajin, ktore denne exportuju viac ako milion barelov, su len dve Zapadu naklonene demokracie: Norsko a Mexiko. Vo vsetkych ostatnych ma moc v rukach zaujimava skupina lidrov. Od ajatollahov v Irane cez absolutistickych monarchov v Zalive, vojensku diktaturu v Nigerii, marxistov v Angole az po panov typu Hugo Chavez, Muammar Kaddafi a Nursultan Nazarbajev. Oni inkasuju nase peniaze.

Exporteri su zranitelni zvnutra

Ale: napriek nerastnemu bohatstvu nepatria obyvatelia tychto krajin medzi ludi s zivotnou urovnou podla zapadneho gusta. Jedinou svetlejsou vynimkou su osvieteni sejkovia zo SAE. Dubaj a Abu Dhabi su centra, ktore sa neorientuju iba na tazbu a petrochemiu, ale skusaju preniknut aj do financnych sluzieb (akcionarsky vstup do banky Citigroup), turizmu (7-hviezdickovy hotel Burj al-Arab na umelom ostrove) a leteckej prepravy (aerolinky Emirates).Lidri ropnych statov si za lahko ziskane peniaze kupuju priazen obyvatelstva. Sejkovia napriklad nenutia poddanych platit dane. Ti zase nemusia nic tvorit, k pohodlnemu zivotu im staci obcianstvo a poslusnost. Iba mne sa vnucuje prirovnanie s vysokymi socialnymi davkami u nas? Co by sa vsak stalo, ak by vladarom kohutiky vyschli? Velmi rychlo by stratili kontrolu nad vlastnou krajinou.

V tom je zasadny rozdiel medzi politikmi v krajinach dovozcov a vyvozcov. Ti prvi maju este stale dostatok moznosti, europski mozu napriklad znizit vysoke spotrebne dane. V najhorsom pripade ich postretne odchod do opozicie. Ak pridu o moc politici-exporteri, vdaka pomerom v ich krajinach a doterajsim skutkom im pojde o zivot. Je dobre vediet, ze aj protivnik ma slabiny.

A nie je ich malo. Tieto rezimy predavaju ropu za dolare, peniaze inkasuju v mene “velkeho satana”. Co sa stane, ked dolar bude nadalej padat? Budu sa snazit cenu ropy zvysit tak ako doteraz. Tu narazime na problem. Vysoke dolarove ceny totiz viac ako Europanov alebo Aziatov trapia krajinu, ktora dolarmi plati. Teda jedinu svetovu supervelmoc. USA denne konzumuje stvrtinu celosvetovo vytazenej ropy, 60 percent svojej spotreby dovazaju. Budu mat bytostny zaujem na udrzani nizsich dolarovych cien a na dosiahnutie tohto ciela zameraju vsetku pozornost.

Dolar ostane ropnou menou

Najvacsou hrozbou pre dolar by bol prechod na “ropne” platby za ropu v eurach, jenoch, o par rokov mozno v juanoch. Ako stale veduca svetova mena je dolar kryty ropou a z casti aj ostatnymi komoditami. Bez ropy by rychlo stratil na vyzname aj hodnote. Autor clanku je ochotny pripustit, ze jednym z dovodov, preco sa pustit do irackeho dobrodruzstva, bol Saddamov pokus o “prechod” na euro. To, ako skoncil, si clenovia kartelu OPEC zapamatali. Tejto reci rozumeju.

Ak by s euro-iniciativou prisla Saudska Arabia (jediny vplyvny hrac v sunnitskom tabore), Americanom by sa ponukalo jednoduche a ciste riesenie: opustit vojenske zakladne v krajine, presunut sa do Iraku a nechat krala Abdullaha napospas niektoremu z nespokojnych princov. Taky by sa rychlo nasiel. Kralovska rodina pozostava z 25.000 clenov, vplyvnych princov su asi dve stovky a niektory z nich by urcite pochopil, akou menou platit za ropu. Z tejto strany nebezpecenstvo nehrozi.

Kto straca na oslabovani dolara

Este jedna vec na zamyslenie: kto by najviac stratil pri oslabeni dolara? Spojene staty to paradoxne nie su. Najviac by boli postihnute krajiny, ktore dolare drzia vo svojich trezoroch. A najvacsie devizove rezervy na svete ma Cina. Na konci roku 2007 dosiahli ekvivalent 1.53 biliona dolarov. Z tohto o nieco viac ako 1 bilion drzia v americkych dolaroch. Na druhom mieste sa nachadza Japonsko s ekvivalentom 900 mld. dolarov, tretie je Rusko, stvrta Juzna Korea. Este raz: kto by teda najviac stratil pri vyraznom znehodnoteni americkej meny?

Pre Cinanov je znizenie objemu drzanych dolarov velkou vyzvou. Ale ako to spravit tak, aby sa menove trhy a obchodny partner na druhej strane Pacifiku nevyplasili? Planovaci su si vedomi toho, ze nemozu prist na burzu a ponuknut na predaj bilion dolarov. Aj postupne predaje budu dolar znehodnocovat a s nim sa bude stracat aj celkova hodnota ich rezerv.

Pre Europu sa vlastne nic nedeje

Ake su teda zavery nasej uvahy? Obchodovanie s ropou bude nadalej prebiehat v dolaroch. A nielen preto, ze dve najvyznamnejsie burzy sa nachadzaju v New Yorku a Londyne. Samotni obchodnici aj spekulanti ocakavaju pokles jej ceny. Ropa s terminom dodania v decembri je takmer o 4 dolare lacnejsia ako najaktualnejsia februarova. A lepsie voditko ako cena neexistuje.

USA sa rychlymi krokmi blizi k recesii a sef FED-u avizuje dalsie znizovanie urokovych sadzieb v snahe prebudit ekonomiku. Dolar tak bude stale pod tlakom a na jeho obranu nebude stacit ani prichod demokratickeho prezidenta a cinska podpora na menovych trhoch. Vzostup cien komodit bude prekazat hlavne americkym spotrebitelom. OPEC sa v snahe zbytocne neprovokovat pokusi zvysit produkciu, aj ked vacsie uspechy v tomto smere dosiahnu staty v Kaspickej oblasti. Trhy s energiami budu nadalej extremne rozkolisane, cena ropy moze poskakovat od 70 do 120 dolarov za barel.

Biopaliva nebudu ani pri opakovanom atakovani ”stovky” konkurencieschopne. Otazny je aj ich environmentalny efekt, pretoze tovarne na zelene paliva vyzaduju coraz vacsie osevne plochy. Rastuce ceny potravin zacnu chladit ekonadsenie obyvatelstva. Otazky na bezfosilnu buducnost budu coraz nastojcivejsie, ale stale zbytocne. Ropu stale budeme potrebovat. Ale je dobre vediet, ze exporteri su od nej zavisli este viac ako my...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém. Nová vláda je aj preto v nedohľadne.


Už ste čítali?